Pštros africký dvojprstý
(struthio camelus)

          Pštros dvojprstý alebo pštros africký je vták z čeľade pštrosovité. Je to najväčší žijúci vták. Pštros má dlhý neoperený krk, malú hlavu, mohutné telo a dlhé svalnaté nohy. Krídla sú malé, s jemným, ale veľkým perím. Pštros sa od iných vtákov odlišuje aj tým, že má na nohách iba po dva prsty. Je priťažký na lietanie, ale zato rýchlo a vytrvalo behá. Rýchlosťou 70km/h vydrží behať až 30 minút.
Pštrosy medzi sebou súperia o teritórium a sociálne postavenie výhražnými bojovnými prejavmi a občas aj súbojmi. Víťaz získa teritórium a niekoľko samíc. O znášku a neskôr o mláďatá sa stará iba pštrosica, ktorá má v skupine vedúce postavenie.
Pôvodne sa vyskytoval v Afrike a v západnej Ázii, ale v súčasnosti sa jeho areál rozšírenia zmenšil na oblasť východnej a južnej Afriky. Okrem prirodzeného rozšírenia pštrosa chovajú na farmách aj v iných častiach sveta. Vo voľnej prírode je pštros čiastočne nomádsky vták: za potravou-predovšetkým rastlinnou-sa potuluje po veľkom území. Pštrosy vytvárajú kŕdle zložené z oboch pohlaví, iba zriedkavo sa vyskytuje jednotlivo. Počas hniezdenia sa samce ozývajú hlasným dunivým volaním a tokajú rôznymi figurálnymi pohybmi. Do jedného hniezda znáša vajcia často viac samíc, takže ich tam môže byť až 30. Na inkubácii sa často podieľa aj samec; po vyliahnutí mláďat(približne po 40 dňoch) sa o ne zvyčajne stará sám.

Pôvod: Afrika

Charakteristika:

  • nelietavý vták, vyniká stehenným svalstvom – bežec
  • najväčší žijúci vták na Zemi
  • od ostatných vtákov sa líši produkciou pevných aj tekutých výkalov
  • funkčné len dva prsty, dlhší nesie váhu celého tela, pokrytý veľkým pazúrom, tento malý kontakt s podložím a dobre vyvinuté svalstvo mu umožňuje vyvinúť krátku rýchlosť v pomerne krátkom čase (60 km/h)
  • bežecký krok je dlhý až 7 metrov
  • v zajatí sa dožíva až 60. rokov, reprodukuje sa do 40. roku života
  • samica je o 1/5 menšia od samca
  • dospelý samec v maxime chrbta dosahuje: výšku 140-150 cm s natiahnutým krkom 300 cm váha 150 kg
  • na malej holej hlave má pár veľkých, guľatých a živých očí, umožňujú mu sledovať okolie až do vzdialenosti 3,5 km
  • na viečkach má dlhé husté riasy, naviac oko môže byť prekryté mliečnou membránou cez ktorú však zviera vidí
  • krk je dlhý, pohyblivý, zložený z 19 stavcov, mozog na tak veľké zviera váži len neuveriteľných 40 g!

V zajatí chováme tri variácie pštrosa: 

  • Čierny – najľahší, ranný a naj plodnejší
  • Modrý – stredne veľký rámec tela, priemerná úžitkovosť
  • Červený – najmohutnejší rámec, slabšia znáška

Na Slovensku sa vyskytuje aj veľa krížencov medzi jednotlivými variáciami.

Význam chovu:

mäso:
výživné, diétne mäkké mäso vysokej kvality, nízky obsah tuku a cholesterolov, ľahko
spracovateľné, výrazne červené pripomínajúce hovädzie mäso

nutričné zloženie:
voda 75,4 % tuk 1,2% bielkoviny 21,7 %
energia: 438 KJ/100 g

koža:
tenká avšak veľmi pevná, trvanlivá a odolná voči opotrebeniu, neprepúšťa vodu, s
prekrásnou kresbou po odstránení brka, čím sú otvory po brku hustejšie, tým je viac
cenená, pôvodne je svetlo hnedá, dobre sa farbí

vajcia:
jedlé, zasýti cca 8-10 ľudí, pštrosie vajce je pomerné k 24 slepačím vajciam, škrupina je
hrubá 2-3 mm (znesie váhu až 120 kg), pri príprave varením „na tvrdo“ si vyžaduje
časovú prípravu 60-90 minút, farba škrupiny je od smotanovej po svetlohnedú, gramáž
a pórovitosť je typická pre každú nosnicu

perie:
najcennejšie je biele spodné krídlové perie dospelého samca, na Slovensku však nie je
možné dorobiť kvalitné perie z hľadiska nepriaznivých klimatických podmienok
Biológia pštrosa

Pohlavná dospelosť:
samice 2.rok života
samce 2,5.-3. rok života aj keď ochotu k páreniu prejavujú skôr

Túto skutočnosť je potrebné zohľadniť pri zostavovaní skupín t. j. tria

Znáška:
začína skoro na jar, končí zvyčajne v auguste, žiadúce je aby sliepka znášala v dvoj-
trojdňových intervaloch, znáška sa fyziologicky zvyšuje od 5. znáškovej sezóny,
neskôr sa ustáli (vplyv genetického založenia, výživy, ustajnenia atď.), hmotnosť
vajca sa pohybuje od 1300-1800 g, optimálna znáška je pri 80 ks násadových vajec
za sezónu

Inkubácia:
40-42 dní

Spôsob inkubácie vajec:

Umelo:
po zbere vajcia očistíme od nečistôt zoškrabaním, alebo jemným brúsnym papierom,
uskladníme ich po dobu 2-4 dni, max. 5 dní pri teplote 13-15 °C a relatívnej vlhkosti
75-80% (neuskladňujeme ich dlhšie, lebo potom značne klesá liahnivosť, vysychá
obsah), pred inkubáciou ich presvietime, aby sme zistili uloženie žĺtka a veľkosť
vzduchovej bubliny, tvorí sa do 24 hodín po znesení veľkosťou od 4 mm-4 cm

Liahnutie:

teplota:
36-37 °C (kolísanie max. 0,5 °C)-dôležitý faktor, pri nedodržaní sa liahnu kurčatá
skôr a so slabou životaschopnosťou, neabsorbuje sa žĺtkový vak, čo vedie k úhynu v
priebehu prvých dní života

vlhkosť:
závislá od teploty, dôležitý faktor ak: stúpa teplota a klesá vlhkosť – v poslednej fáze
liahnutia spôsobuje stiahnutie bielkovinovej blany okolo tela kurčaťa, zamedzenie
vytiahnutiu hlavičky spod krídla, následné vysilenie, zadusenie stúpa vlhkosť a teplota
je štandardná – nedostatočné odparovanie tekutín spôsobuje utopenie zárodku vo vajci

prúdenie vzduchu:
8x/24 h, podstatné pri poslednej fáze liahnutia, keď nastáva dýchanie
pľúcami

naklápanie:
4x/24 h o 45°, zanedbanie nemá také katastrofálne následky v porovnaní s
teplotou, vlhkosťou a prúdením vzduchu, názory chovateľov sa značne rôznia,
väčšinou sa robí ručne, v posledných dňoch sa doporučuje vajce presvietiť, zistiť či
sa kurča prekľulo do vzduchovej bubliny, je to signál k preloženiu vajca

spôsob:
vodorovne sa uložia do debničky (spodok liahne), smer kľutia hore Po 12 hodinách ak
nenastali známky kľutia, vajce presvietime, určíme polohu zobáčika, v jeho mieste
vajce naťukneme (vpustíme ku kurčaťu vzduch), uložíme vajce naspäť, fixujeme Ak sa
samo nezačne liahnuť ani po 42. dni, začneme škrupinu vylamovať po malých častiach,
od hlavy po spodok, všímať si či je zaschnuté krvné riečište (vyžaduje si opatrnú
manipuláciu), vtiahnutosť žĺtkového vaku

Prirodzene:
samec zasadne na násadu pri 12-16 ks vajec, samica ho v priebehu dňa na krátko
strieda, je svedomitejším inkubátorom ako umelá liaheň, avšak treba prihliadať aj
na variabilné podmienky, v našich podmienkach je výhodnejšie (vhodnejšie)
umelé liahnutie.